História Modrej gule

Názov Modrá guľa pochádza z pomenovania obchodu s koloniálnym tovarom, ktorý sa na tomto mieste nachádzal. Obchod so zmiešaným tovarom patril váženému veľkoobchodníkovi Karlovi Wilhelmovi Ludwigovi. Za hlavnou bránou domu bol dvor na 1. podlaží obkolesený pavlačou, na ktorého pravom konci sa prechádzalo do ďalšieho dvora malým tunelom. Pod domom boli hlboké vínne pivnice. Miestnosti na 1. podlaží pripomínali svojim dizajnom a materiálmi šľachtický palác. Karl Ludwig bol bohatý obchodník a vážený člen mestského zastupiteľstva, reprezentujúci maďarských a nemeckých spoluobčanov. Po 2. svetovej si v dome vojne zriadil aj generálne zastúpenie plzenského pivovaru a sklad piva.

História Suchého mýta

Jednou z dominánt centra mesta je prezidentský palác na Hodžovom námestí, na ktoré sa napája ulica Suché mýto. Suché mýto vzniklo v 14. storočí výstavbou okolo hlavnej tepny z Moravy. Rozdelovala mesto Prešporok takmer na dve polovice od Hodžovho (Grassalkovichovho) námestia po Hurbanovo námestie. Dominantou tejto ulice bola Suchomýtna brána. Bola to dvojposchodová veža so sedlovou strechou a arkierom, ozdobená mestským erbom, z oboch strán ohraničená baštami z mestského opevnenia. Na arkieri bol zvon, ktorý oznamoval mešťanom, že sa blíži nepriateľ. Táto brána bola v 18. storočí jedinou bránou do mesta. Na konci 18. storočia bol za bránou umiestnený amfiteáter, kde sa konali hony na zvieratá.  Názov “suché“ pochádzalo z mýta, ktoré sa tu vyberalo na rozlíšenie od riečneho mýta, za tovar dopravovaný po obchodných cestách z údolia Moravy a Malých Karpát. Koncom 19. storočia niesla jej časť názov – Viereimergasse – Ulica štyroch vedier, podľa štvorvedrovej verejnej studne. Neskôr niesla názov Ulica arcikniežaťa Fridricha- veliteľa prešporského gardového pluku, ktorý si  roku 1883 premiestnil do Prešporku sídlo. Neskôr sa na ňu preniesol názov Suché mýto, ktorý je používaný dodnes.